pár slov o dobe v ktorej žijeme

Autor: Julia Simonova | 16.3.2011 o 14:39 | (upravené 16.3.2011 o 20:19) Karma článku: 5,09 | Prečítané:  546x

Aká absurdná a nepochopiteľná doba v ktorej žijeme. Absencia absolutnej pravdy; relativita miesta, času a reality; strata identity, odmietanutie zastaralých konceptov a pop kultúra utišujúca náš hlad po umení. V dobe v ktorej žijeme sme  slobodní. Keďže neexistuje žiadna absolútna pravda alebo filozofia, môžme veriť v čo chceme, môžme byť kto chceme a nikto nás ani nemôže súdiť, lebo každá predstava o tom aký by mal človek byť je diskutabilná. Ak niesom spokojný s farbou mojej pleti alebo pohlavím, môžem to zmeniť plastickou operáciou; ak si myslím, že byt Moslimom je fajn- žiadny problém, môžem konvertovať; alebo ak si myslím, že sláviť Vianoce 24.decembra sa mi nechce, tak ich môžem kľudne sláviť  17. Januára. Kto vlastne som? A čo je zmyslom môjho života? Môžeš byť ktokoľvek chceš a mať zmysel života akýkoľvek si vyberieš....prečo ale potom toľko ludí nevie odpovedať na otázku:  Kto som? Strata identity spôsobená odmietnutím metapríbehu?

Človek, nielenže nevie kto je, on nevie ani čo je realita. Predstava o realite nadobdnutá reprezentáciou reality z médií. Napríklad aktuálne zemetrasenie v Japonsku v našej mysli si túto katastrofu predstavíme na základe obrázkov z nejakého katastrofického filmu s tým, že naozaj veríme, že taká je realita. A čo je absurdné je, že mnohokrát si povieme, že obrázok reality je krajší ako realita sama o sebe (dúfam, že nie v prípade katastrof). Obraz reality prebral moc nad realitou samotnou. Alebo transformácia reality do virtuality napríklad v podobe PC hier, kde nevyjadrujeme čas v hodinách ale v leveloch, ktoré sme prešli. Vďaka technologickému progresu, čas a priestor sa stali irelevantnými, keďže môžme napr. poslať email na opačnú stranu planéty v priebehu sekundy.

Kapitalizmus, globálny trh, technologický pokrok a konzumná spoločnosť. My chceme zábavu- kričí dav a tak tu máme umenie, ktoré uspokojuje masy . A my ako potkany, ktorým stačí na uspokojenie lacný odpad si hladkáme brušká bez naznáku pocitu, že chceme niečo viac, že chceme High culture.

Najväčší paradox toho všetkého je, že sme tak slobodní a máme toľko možností a potenciálu, ktorý môžme využiť, že nerobíme nič a dobrovoľne sa sami zatvárame do otrockých klietok s tým že nám k uspokojeniu veľa netreba. .....Morálka, hodnoty, pravda a estetika stratili svoju autoritu a my už viac niesme schopní súdiť, lebo všetko spadá pod pojem relativizmu....

Kam teda smeruje ľudstvo?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?